Transformácia firemnej kultúry pomocou zodpovednej a na človeka zameranej AI

Svet práce sa mení rýchlejšie než kedykoľvek predtým. Podľa výskumu spoločnosti Microsoft sa do roku 2030 zmení alebo zastará až 39 % súčasných pracovných zručností.

Aj keď táto realita vyvoláva oprávnené obavy o istotu zamestnania, zároveň predstavuje historickú príležitosť pre firmy, ako podporiť pozitívnu transformáciu.

Namiesto obáv z toho, čo môže umelá inteligencia nahradiť, sa môžeme zamerať na spoločné vytváranie budúcnosti, v ktorej budú ľudské silné stránky uznávané, rozvíjané a využívané na dosiahnutie väčšieho osobného aj firemného úspechu. 

Je zrejmé, že umelá inteligencia dokáže v mnohých oblastiach pracovať rovnako dobre ako ľudia – a v niektorých prípadoch dokonca rýchlejšie a efektívnejšie. Tým, že odbremeňuje zamestnancov od rutinných a opakujúcich sa úloh, vytvára priestor pre zmysluplnejšiu prácu, ktorá si vyžaduje výlučne ľudské schopnosti – ako sú kreativita, empatia či citlivé emocionálne reakcie.

Umelá inteligencia zároveň podporuje rozvoj kritického myslenia, efektívnej komunikácie a tímovej spolupráce – teda kľúčových zručností budúcnosti.

S nástupom generatívnej AI (GenAI) sa otvára jedinečná príležitosť na demokratizáciu inovácií – zapojením netechnických pracovníkov a rôznorodých pohľadov do digitálnej transformácie firiem. V spoločnosti Konecta považujeme za jeden z ukazovateľov úspechu práve počet efektívnych AI riešení, ktoré vznikli mimo našich špecializovaných AI tímov.

Aj keď je využitie umelej inteligencie na zefektívnenie podnikových procesov dôležité, jej skutočný potenciál sa naplno prejaví až vtedy, keď ju začneme využívať na posilnenie individuálnej aj kolektívnej hodnoty.

Optimalizácia AI v tomto kontexte znamená vytváranie vyváženého hybridného prostredia, v ktorom sa prepája umelá a ľudská inteligencia. Zamestnanci sú podporovaní AI ako inteligentným partnerom, čo presahuje rámec bežnej automatizácie a vedie k skutočnému partnerstvu medzi človekom a technológiou – s cieľom podporiť profesionálny rast a inovatívnu firemnú kultúru. 

Z tohto pohľadu je jednou z najcennejších schopností generatívnej umelej inteligencie (GenAI) možnosť hyperpersonalizácie, ktorá stavia zamestnanca do centra jeho vlastnej cesty osobného a profesijného rozvoja. Môže ísť o jednoduché, no efektívne personalizované školenie v správnom čase, alebo o transformačný zážitok – napríklad objavenie skrytých talentov či preskúmanie kariérnych možností, o ktorých zamestnanec predtým ani neuvažoval.

Prínosy individuálneho prístupu k zamestnancom sú jasné a merateľné. AI nástroje zamerané na personalizáciu preukázateľne skracujú čas potrebný na zaškolenie minimálne o 20 %, pričom zamestnanci uvádzajú vyššiu spokojnosť a väčšiu sebadôveru ešte pred nástupom do práce. Zároveň sa zlepšujú kľúčové ukazovatele kvality a dodržiavania štandardov.

To všetko však kladie dôraz na zodpovedné využívanie technológií. Umelá inteligencia by nemala byť vnímaná ako hodnotiteľ výkonu, ale ako inteligentný „kopilot“ zameraný na individuálny rast a rozvoj zamestnanca. AI generované poznatky by mali slúžiť ako nástroje na koučing, rozvoj zručností a podporu učenia – a mali by byť jasne oddelené od formálnych hodnotiacich metrík prostredníctvom prísnych etických a bezpečnostných protokolov. 

Tieto príklady vznikajúceho partnerstva medzi ľuďmi a umelou inteligenciou ukazujú obrovský potenciál, no zároveň otvárajú dôležité etické otázky.

Nestačí sa zamerať len na „zamýšľané použitie“ AI riešení. Napríklad aj malá zmena v príkaze na analýzu zákazníckeho hovoru môže bez jasného dôvodu odhaliť emocionálne informácie – a zdanlivo jednoduché riešenie sa tak môže zmeniť na neetické alebo nekompatibilné využitie umelej inteligencie.

Preto je nevyhnutné nielen jasne určiť, kto nesie zodpovednosť za výstupy AI, ale aj navrhnúť a dôsledne uplatňovať prísne prevádzkové protokoly, ktoré zabránia zneužitiu, chybám a zaujatosti.

Tieto princípy tvoria základ zodpovednej umelej inteligencie – špecializovanej oblasti, ktorá je čoraz viac vnímaná ako kľúčová pre udržateľný a etický rozvoj podnikania. Podľa prieskumu MIT Technology Review z roku 2025 až 87 % manažérov považuje zodpovednú AI za dôležitú a 76 % ju vníma ako konkurenčnú výhodu.

Zároveň však len 15 % respondentov uviedlo, že sú dobre pripravení na zavedenie efektívnych postupov v oblasti zodpovednej AI. Tento rozdiel medzi uvedomením si dôležitosti a reálnou pripravenosťou poukazuje na komplexnosť tejto výzvy a zdôrazňuje potrebu silných ochranných mechanizmov a riadiacich rámcov. 

Aby sme k umelej inteligencii pristupovali pragmaticky a zodpovedne, v spoločnosti Konecta presadzujeme posilnenú a transparentnú štruktúru riadenia. Tá zvyčajne zahŕňa medziodborovú a viacúrovňovú Etickú komisiu pre posudzovanie AI, ktorej úlohou je schvaľovať (alebo zamietať) konkrétne prípady použitia ešte pred ich nasadením a dohliadať na správnu implementáciu protokolov. Cieľom je zabezpečiť, že za rozhodnutia a výstupy umelej inteligencie bude vždy niesť zodpovednosť človek – nie len algoritmus.

Predstavme si napríklad, že komisia posudzuje nový AI náborový systém určený na automatizované vyhodnocovanie životopisov. Okrem zavedenia vhodného rámca riadenia rizík by komisia vyžadovala aj zavedenie protokolu „human-on-the-loop“. Ten zabezpečí, že ľudský náborár pravidelne kontroluje náhodnú vzorku kandidátov s nízkym skóre, aby identifikoval prípadné „falošné negatíva“ – teda kvalifikovaných uchádzačov, ktorí by inak mohli byť nespravodlivo vyradení z výberového procesu.

Tento prístup nielen zvyšuje transparentnosť a férovosť náboru, ale zároveň posilňuje dôveru v zodpovedné využívanie umelej inteligencie v HR procesoch. 

Realizácia vízie integrovanej a zodpovednej umelej inteligencie nie je jednoduchá. Vyžaduje si nielen technologické zmeny, ale aj rozvoj nových zručností a zvýšenie úrovne AI gramotnosti naprieč celou organizáciou. Výskum spoločnosti Microsoft potvrdzuje rozsah tejto výzvy: až 70 % organizácií uvádza, že má problém vybaviť svojich zamestnancov potrebnými zručnosťami v oblasti umelej inteligencie, a 62 % lídrov priznáva existenciu medzery v AI gramotnosti vo svojich tímoch.

Na druhej strane, výskum ukazuje aj pozitívny trend – zamestnanci, ktorí sa cítia dostatočne vyškolení v oblasti AI, majú takmer dvojnásobne vyššiu pravdepodobnosť (1,9×), že vnímajú reálnu hodnotu umelej inteligencie, napríklad v podobe lepšieho rozhodovania.

Preto je kľúčové, aby firmy poskytovali svojim zamestnancom prístup k praktickým, bezpečným a jednoducho dostupným vzdelávacím nástrojom, ktoré im umožnia rozvíjať schopnosti potrebné na efektívnu spoluprácu s AI.

V spoločnosti Konecta sme napríklad nedávno vyvinuli nástroj „Prompt Coach“, ktorý pomáha používateľom trénovať tvorbu kvalitných vstupov (promptov) pre AI nástroje. Vďaka nemu môžu kolegovia vidieť, ako aj malé úpravy v zadaniach vedú k výrazne odlišným výstupom. Ide o jednoduchý a bezpečný spôsob, ako podporiť experimentovanie, učenie sa a budovanie dôvery v prácu s umelou inteligenciou. 

Okrem zvyšovania úrovne znalostí o umelej inteligencii je rovnako dôležité formovať správne nastavenie mysle. V čase, keď sa AI transformácia zrýchľuje, je nevyhnutné budovať firemnú kultúru neustáleho učenia, otvorenosti a adaptability. Takáto kultúra pomáha znižovať obavy zo zmien a zároveň podporuje rozvoj kritického myslenia v súvislosti s využívaním umelej inteligencie.

V zodpovedne riadenej organizácii by sa výstupy generované AI nikdy nemali považovať za absolútnu pravdu – no zároveň by nemali byť automaticky odmietané len preto, že pochádzajú z algoritmu. Kľúčom je vedieť nielen efektívne pracovať s výstupmi umelej inteligencie, ale aj rozumieť tomu, ako k nim AI dospela.

To si vyžaduje vyvážený prístup a firemné nastavenie, ktoré podporuje reflexiu, zdieľanie poznatkov a – opäť – zodpovedné a etické využívanie technológií. Len tak môžeme naplno využiť potenciál AI a zároveň si zachovať ľudský rozmer rozhodovania. 

Napokon, mení sa aj úloha lídrov. Byť príkladom pokory, transparentnosti a ochoty experimentovať nebolo nikdy dôležitejšie než dnes. Vedúci pracovníci by mali ísť príkladom v etickom, humánnom a zodpovednom využívaní technológií – najmä umelej inteligencie.

Ako firmy na prahu novej éry sa všetci neustále učíme. Čo je však dnes už zrejmé, je fakt, že zodpovedná stratégia umelej inteligencie zameraná na človeka dokáže posilniť odolnosť a adaptabilitu pracovnej sily – teraz aj v budúcnosti.

V konečnom dôsledku najzásadnejšia otázka, ktorú si lídri môžu položiť, neznie „Čo môže umelá inteligencia urobiť pre nás?“, ale „Ako môže umelá inteligencia pomôcť našim ľuďom stať sa lepšími?“.